utorok 6. apríla 2010

Sťahovanie sa do nového domu + Iznik/ La mudanza al piso nuevo+ Iznik



Keď som prišla domov večer z Istanbulu ma čakalo doma prekvapko v podobe správy.....“GABI O DVA TÝŽNE SA MUSÍME VYSŤAHOVAŤ, TAKŽE SI MUSÍŠ NIEČO NOVÉ NÁJSŤ, MY SA SŤAHUJEME DO KARTEPE“

V pondelok po práci som išla do aiesec officu, aby som ich oboznámila s mojou novou situáciou.. a tam mi yeliz napísala, že nie o dva tyždne ale už v nedeľu sa sťahujeme. Wow... pomyslela som si.

V utorok my povedali, že nie v nedeľu ale v sobotu do 17 sa musím vysťahovať... pekne sa to všetko stupňovalo.

V piatok ráno sme mali s yeliz výmenu názorov... mi vyčítala veľa vecí... takže som išla do práce úplne s pocitom, že sa mam chuť zbaliť a letieť na Slovensko, kebyže už nemám letenku na máj... V škole sa ma všetci pýtali, či už mam kde spať... noo nebol to príjemný deň, hlavne keď som si predstavila, že na druhý deň budem bezdomovcom tak mi nebolo všetko jedno... aiesecari sa mi neozvali až do piatku večera... že mi našli jednu holku, s ktorou budem bývať v časti SARPER... bolo to po prvýkrát čo som to meno počula a nemala som ani šajnu, kde sa to nachádza. Holka sa volala Melek... V piatok po práci... som upratovala... lebo ako aj na Slovensku tak aj tu v Turecku keď odovzdávaš byt, tak musí byť čistý.

V sobotu ráno som sa vyparila... bol taký krásny deň a tak som išla na prechádzku do Izmitu peško až do mesta prvý a posledný krát z Yahya Kaptan. Bola som sa prejsť až do Seca Parku, ktorý bol nádherný plný tulipánov....a bolo tak teplučko, by bol hriech ostať doma. S Melek som sa dohodla, že sa stretneme o 7 pm pre aiesec officom. Pôvodne ma tam mal zaviesť Oska, ale niečo mu do toho prišlo a tak som požiadala Serdara, ktorý nás tam zaviezol mňa, Melek a Naciba, no nie je zlatý.

Potom sme išli do Korucuk na Movie Night... Oska nás zobral po ceste... tam nás už čakala večera, Aleja a Murat... Bolo super toto som potrebovala odreagovanie sa.

V nedeľu sme vstávali veľmi skoro... lebo Oska išiel do rodnej dedinky Iznik a zobral nás zo sebou. Je to dedinka z 20 000 obyvateľmi, taký typický vidiek... mi to pripomínalo tak trošku oravu. Teta nám pripravila super turecke ranajky... a potom sme išli na navštevy asi všetkých tiet a strýkov a stariek, ktoré Oska mal.... bol to veľmi príjemný deň... sedela som na traktore...vypila straaašne veľa čajov... lebo všade kde sme prišli nám ponukli podľa tureckej tradície cay. Pred obedo –večerou Oska šiel behat a my s Nacibom na prechádzku ku jazeru...

Iznik je známe svojou keramikou... a tak nas Oska zobral na jedno miesto, kde sa nachádza práve tato keramika... veľa malých obchodíkov. Po obede sme išli domkov... a ja do mojeho nového domova...

Kde to bývam ... sídlisko sa volá „Sarper“ je to asi 10-15 minút od centra Izmitu... na kopci nad Izmitom asi 45 minútom pešo. Bývam s jednou holkou aiesecarkou...volá sa Melek a je študentkou chémie na Kocaelli Univerzite.

V pondelok som sa stratila... keď som išla do práce...aby som prišla do práce musím zobrať dva autobusy... do práce som prišla až o dve hodky neskôr...

Takže ma poobede zobrali servisom... domov a odvtedy chodím už busom našťastie... aj keď poobede ma berú iba do centra...aj tak som rada.

Cuando llegué a casa de Estambul por la noche me esperaba una sorpresa con una noticia...“GABI EN DOS SEMANAS NOS TENEMOS QUE MUDAR, ASÍ QUE TE TIENES QUE ENCONTRAR ALGO, PORQUE NOSOTRAS VAMOS AL KARTEPE“

El lunes después de trabajar fui a la oficina de aiesec, para decirles en que situacion estoy... y alli me escribio yeliz, que no tenemos dos semanas si no el domingo nos tenemos que mudar. Wow he pensado....

El martes me dijeron, que no el domingo sino el sábado el 17 me tengo que mudar...ay como se cambiaba la situación...

El viernes peleamos con yeliz.... me reprochaba unas cosas estúpidas...así que me fui al trabajo con las ganas de hacerme la maleta... y volver a Eslovaquia... pero como ya tenía el billete para el mayo era un poco difícil...En la escuela todo el mundo me preguntaba, que si ya tengo el sitio donde quedarme... la situación no era muy agradable, sobre todo cuando me imaginé que al día siguiente voy estar sin techo...y la gente de aiesec no me hablaron hasta el viernes por la tarde... que me encontraron una chica con la que voy a vivir en el barrio llamado SARPER... eso era por primera vez cuando oí ese nombre y no tenía ni idea por donde queda. La chica se llamaba Melek... El viernes cuando vine de trabajo estaba limpiando la casa... porque igual que en mi país cuando uno está entregando el piso tiene que estar limpio.

El sábado me fui de la casa... hacía un día muy bonito así que me fui a dar un paseo por Izmit hasta el centro por primera y la última vez de Yahya Kaptan. Fui a Seca Park... el que era super bonito lleno de tulipanes.... y como hacía tan buen tiempo sería un pecado quedarse en casa. Quedé con Melek a las 7 pm frente a la oficina de aiesec. El plan original era que me iba llevar allí Oska, pero tenía otros planes así pregunté a Serdar si nos podría llevar, Melek, Nacib y a mí a mi nuevo piso. Después fuimos al Korucuk para el Movie Night... Oska no recogió en el camino...y allí ya nos esperaban Aleja, Murat y la cena.... Eso era lo que necesitaba...para pensar en otras cosas.

El domingo nos levantamos muy pronto...porque Oska iba a su pueblo Iznik y nos llevó consigo. Iznik es un pueblo de 20 000 habitantes, un campo tipico... me recordaba al región donde vivo orava.

La mama de Oska nos preparó el desayuno típico turco... y después fuimos a visitar toda la familia de Oska... ha sido un día agradable... he probado el tractor turco y bebimos según la tradicón turca muchos tés. Antes de la comida – cena Oska se fue a correr y Nacib y yo fuimos a dar un paseo al lago...

Iznik es un pueblo conocido por su cerámica....así que Oska nos llevó a un sitio, donde hacen esta cerámica... habían muchísimas tiendas de cerámica allí. Después de comer fuimos a Izmit y yo a mi hogar nuevo....

Donde vivo... el bárrio se llama „Sarper“ está a 10-15 minutos del centro... en una colina encima de Izmit como 45 minutos andando. Vivo con una chica de aiesec se llama Melek es una estudiante de química en la Universidad de Kocaelli.

El lunes me perdí...cuando iba a trabajar.... porque para llegar al trabajo tengo que tomar dos autobuses...así que llegué al trabajo dos horas más tarde...

Así que por la tarde me llevaron en el servicio a mi casa... y desde entoncés voy en el autobus de la escuela... aunque por la tarde me llevan al centro estoy super contenta por eso.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára