nedeľa 15. novembra 2009

Pekný deň v mestečkách Masukiye a Sapança/ El día bonito en las ciudades Masukiye y Sapança




Sobota 14.Novembra 2009 Všetko to vlastne začalo už v piatok večer, keď som prišla z práce a rozmýšľala som, čo s načatým víkendom. Pôvodne som chcela ísť do Instambulu, lenže Yeliz tam bola minulý víkend, takže túto myšlienku som zavrhla. Potom mi Yeliz navrhla, že by sme sa mohli ísť pozrieť niekde, čo je bližšie ako Istanbul. A tak mi povedala, že ma zoberie do mestečiek Masukiye a Sapança. Samozrejme mne tie názvy nič nehovorili, ale tešila som sa na to, že vypadnem z domu. Takže som zaspávala s pocitom, že ráno začína pre nás dve dobrodružstvo. No moje ranné vstávanie, už také dobrodružstvo nebolo:D Horko ťažko som sa vyhrabala z postele, Yeliz tá už bola hore, takže som sa rýchlo obliekla a išli sme, po ceste sme si kúpili raňajky ako vždy pogaca mňam:D Na autobus sme čakali asi pol hodiny, ako povedala Yeliz v zimnom a jesennom období chodia autobus menej častejšie. Ako vždy prišiel microbus, tieto autobusy zastavia iba po tom keď vystrčite ruku inak čistá ignorácia.:D Cesta do mestečka Masukiye trvala približne 35 minút a autobus nás vysadil uprostred rázcestia. Vydali sme sa smerom k civilizácii. Musakiye je známa tým, že sa je tam kopec rybníkov a sa tam chovajú ryby, konkrétne jeden druh „alabalik“ a ľudia tam chodia do restaurácii a na nákup tých rýb stojí to 2,50 TL (1,25 eur za kus). Príroda bola veľmi pekná mi pripomínala trošku Slovensko hlavne zurčanie potokov noo krása, naša prechádzka trvala asi 2 hodiny. Keďže sme potrebovali ísť na wc tak sme zabočili do prvých wc-iek, na ktoré sme naďabili... z vonku to vyzeralo ako taká dvojitá kadibudka, z vnútra to vyzeralo ako normálne wc, obkladačky a umývadlo a potom so otvorila dvere na wc a skoro som zažila šok, teda zažila som šok, to čo je som sa pýtala Yeliz a ona na mna s kľudom Angličana, že čo je na tom zvláštne... no to sa neda ani opísať to musíte vidieť a tak som si špecialne urobila fotku a okrem toho až teraz mi došlo to čo mi vravela Aleja keď sme sa spoznali....“tiež máte také divné wc-ka?“ Yeliz mi povedala, že tu je to normálne, a že každá reštaurácia má tento typ wc-iek. Po tomto šoku sme pokračovali v našej ceste a nafotili ďalšie fotky... jooj našli sme take male zlaté psíča, no posúďte sami nie je krásny. Po ceste späť na autobus sme sa zastavili ešte na maličkom trhu čo tam bol, kde predávali veci od kanvic na čaj, cez rôzne suveníry, syry a iné. Naša ďalšia zastávka bola v mestečku


Sapança, kde sme cestovali dalších 15-20 minút. Mestečko je známe svojím jazerom, kto
ré sa volá Sapança jazero a nachádza sa v oblasti Sacaria. Vybrali sme sa teda k tomu jazeru a fotili sme ako japonský turisti.:) Okolo jazera boli rozmiestnené tety, ktoré predávali ruže, a snažili sa nás nahovoriť, aby sme si nejaké kupili noo mali u nás smolu...Bola tam riadna zima, ako vždy od vody ťahá a tak som sa musela zababušiť... Yeliz na tom nebola lepšie a nebola na to vybavená a tak sme skončili v prvej reštike a dali sme si čaj. Yeliz ma konečne učila ako sa hrá backgammon...noo nie je to ťažké no len ja som antitalent na veci, kde sa musí počítať a tak Yeliz samozrejme vyhrala. Viac o tejto hre sa môžete dočítať na nasledujúcej stránke: http://sk.wikipedia.org/wiki/Backgammon Potom sme už išli domkov, teda nafotili sme ešte ďalšie fotečky do zbierky a išli sme domkov s dobrým pocitom stráveného dňa. Ešte nás čakala super cesta v microatobuse.. to je vždy zábava.:)

Sábado 14 de Noviembre de 2009

Todo empezó ya el viernes por la tarde, cuando llegué de trabajo y estaba pensando que voy hacer durante el fin de semana. Primero tenía pensado ir a Estambul, pero Yeliz estaba allí el fin de pasado, así que ya no pensaba más sobre Estambul. Luego Yeliz me propuesto que podríamos ir a algun sitio más cercano que Estambul. Así que me dijo que me iba a llevar a las ciudades cercanos Masukiye y Sapança. Por supuesto a mi no me decía nada esas ciudades, pero estaba contenta que no voy a quedarme en casa. Así que me fui a la cama con un sentimiendo, que maňana vamos a tener una aventura. Pero despertarme por la manana no era aventura como me imaginaba.:D Me levanté con problemas, Yeliz ya estaba despierta, asi que me viste de prisa y salimos, por el camino nos compramos el desayuno, lo de siempre la pogaca yamíí.:D Hemos esperado como media hora para el autobus, como dijo Yeliz en la época de otoňo e invierno los autobuses salen menos amenudo que en verano. Como siempre llegó el microbus, estos autobuses paran sólo cuando uno le da el seňal con la mano, sino te ignoran.:D El viaje a la ciudad Masukiye duró mas o menos media hora y el autobus nos dejo en una horqueta. Así salimos para la civilización. EL Musakiye es conocida por sus estanques y allí se crian los peces, solo un tipo de pez que se llama „alabalik“ y la gente viene a los restaurantes o para comprar este pezcado, lo venden a 2,50 lira turca que es (1,25 euros por un pezcado). La naturaleza era muy bonita por alli me recordaba un poco a eslovaquia... sobre todo el ruido de los riachuelos ay que bonito, estabamos paseando y sacando las fotos casi dos horas. Como nos urgía para el baňo, asi que fuimos a buscar uno... de fuera parecia como una casita de madera... de dentro parecía como el baňo normál con las baldosas y el lavabo, pero cuando abrí la puerta me quedé flipando, que es eso he preguntado a Yeliz y ella me miraba tranquilamente que es lo que pasa, que hay raro en ese baňo... eso no se puede describir, así que he tomado una foto especialmente del baňo.:D y hasta ahora no sabía de que estaba hablando Aleja cuando nos conocimos el primer día cuando nos conocimos....“tb teneis baňos tan raros como nosotros?“ Yeliz me dijo que cada restaurante aquí tiene este tipo de baňos. Después de este choque seguimos en nuestro viaje y tomando las fotos... allí hemos encontrado un cachorito tan bonito ay que mono que era. Antes de ir a tomar autobus pasamos por el mercado pequeňo donde se vendía la teteras, muchos recuerdos, quesos u otras cosas.

Nuestra Próxima parada era en la ciudad Sapança donde viajamos otros 15-20 minutos. Sapança es conocida por su lago, que se llama lago de Sapança y se encuentra en la zona de Sacaria. Fuimos al lago y nos portamos como guirris auténticos.:) Cerca de lago había muchas mujeres vendiendo rosas y querían que nos compramos algunas... pero nosotras no. Ay que frío hacía y me puse la bufanda pero Yeliz no tenía nada así que fuimos a primer restaurante a tomar çay. Allí tenían el juego backgammon así que Yeliz me enseňaba como jugarlo, no es un juego difícil sólo es que tengo problemas de aprender donde hay números soy un antitalento en estas cosas, así era obvio que Yeliz ganó. Más sobre este juego podéis leer en la página siguiente: http://es.wikipedia.org/wiki/Backgammon

Despúes tomamos más fotos y fuimos a casita... en el microbus... es es siempre una aventura.:)

4 komentáre:

  1. no tie wecka som uz parkrat zazila a nie je to nic prijemne.. inak pekny vyletik si mala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hej a to aj v estonsku maju nieco take????

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nie v estonsku nie, ja som to videla uz vo viacerych krajinach ale naisto si pamatam ze v chorvatsku

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ja cestujem do Turecka casto a tieto vecka mam velmi rada...ovela radsej ako nase, pokial ide o verejne vecko...samozrejme doma si rada posedim, ale vonku mi toto velmi vyhovuje a vyhladavam ich aj tam, kde su aj nase

    OdpovedaťOdstrániť