12-14 Marca 2010
Čas strašne rýchlo uteká, ešte nedávno som si na fb prečítala komentár Dady, že 12 marca prilieta do Istanbulu. A už je aj po tom... Keďže mám takú zlatu šéfku, tak mi dala pol dňa volna aby som mohla ísť s Charliem čakať Dadu na letisko. Dohodli sme sa, že sa stretneme na Haydarpasa stanici, že ma tam bude Charlie čakať. No bol to dobrý dôvod na to, aby som sa konečne stretla aj s Charliem po 4 mesiacoch, čo sme na to nejak nemali čas. Cestovať v piatok vlakom... tak to človek musí mať fakt šťastie aby si sadol ak nemá miestenku, čo ja som očividne nemala a tak pekne na tvrdo dve hodky vlakom som si postala. Charlie býva v ázijskej časti práve blízko stanice, kde som vystupovala. Po tom ako som si bola hodiť moje veci k nemu do bytu sme išli na letisko Ataturk. Dada mala prísť pôvodne o 8-9 pm ale jej ako aj iné lety tej noci mali meškanie a tak sme čakali na letisku asi 2 hodky aj niečo. Letisko Ataturk sa nachádza v európskej časti Istanbulu a je to pekne ďaleko....takže kým sme sa dostali späť k Charliemu na byt tak bola takmer 1-2 ráno.
Sobota 13. Marca
Po dobrých neskorých raňajkách sme sa vybrali do centra, čiže do europskej časti Istanbulu. Joj milujem keď sa ide loďou z ázijskej časti do europskej Istanbulu a hlavne keď je krásne počasie je to nádhera a fakt sa oplatí byť vonku na palube a cestu vám spríjemňujú čajky no proste krása prajem vam to niekedy zažiť. Najskôr sme si to zamierili do GRAND BAZAAR (známy trh v Istanbule), ktorý tu už funguje od roku 1461. Nájdete tam veľa zaujímavých vecí od výmyslu sveta: ako napr. koberce, lampy... ovocia sladkostí a iné. Tiež sme chceli ísť na trh rôznych korenín...ktorý je tiež obľubeným miestom turistov. Bolo veľmi milé mať sprievodcu Charlieho aj keď on tiež v podstate veľmi nechodí po pamiatkách... Potom sme si to zamierili k HAGIA SOFIA.... ale ako na posledy aj teraz sme prišli neskoro, zatvarajú ju o 5 pm. A tak sme sli na obed teda už skoro večeru do jednej reštiky, ktorá je známa hlavne jedným jedlom a to „Mäsovými guľkami“už od roku 1920, restika sa volala „Tarihi Sultanahmet Kőfteçi“ ľudia tam čakali až vonku na to, aby sa tam mohli ísť najesť. Charlie a Dada potom išli na poobedňajšiu siestu a ja som sa stretla s Karishmou a Nacibom a išli sme do Taximu, kde som sa mala stretnúť neskôr aj s nimi dvoma, keďže sme sa rozhodli ísť tam pešo tak sme tak trošku zablúdili, noo ako vždy keď sme v Istanbule, normálne by m
Nedeľa 14.Marca
Po raňajkách, ktoré nám pripravil Charlie sme išli na vlakovú stanicu aby som si kúpila lístok na vlak do Izmitu... no ako vždy už nemali lístky. Odtiaľ sme išli do HAGIA SOFIA konečne, vstupné je 20 tl... noo je to krása a oplatí sa to vidieť... a my s Dadkou sme mali šťastie, že sme mali sprievodcu zadarmo, Charlie keďže je profesor histórie nám toho veľa povedal čo som si mohla viac priať, oplatilo sa čakať. HAGIA SOFIA... - bola postavená za 6 rokov... a sú tam strety dvoch kultúr... kresťanskej a moslimskej... aj keď moslimovia, kopec obrazov pozkrývali... a ešte len teraz sa stále na tom pracuje, aby sa tieto maľby poodkrývali, pretože kedysi to
EMINOMU – je známe tým, že sa tam nachádza kopec reštaurácii..kde môžete vyskúšať ryby od výmyslu sveta. A práve tam sme sa vybrali na obedo – večeru. Mňáaaam ešte teraz sa mi slinky zbiehajú keď si na to spomeniem. Mali sme rôzne malé tapas a potom rybu... Po obede sa moje dobrodrúžstvo končilo, lebo sa musela vrátiť do späť do Izmitu. To Dadkine ešte pokračovalo celý týždeň.
12 - 14 de marzo de 2010
El tiempo está corriendo, hace poco que leí en fb el comentario de Dada, que el 12 de marzo viene a Estambul. Y ya se todo terminó...Como mi jefa es tan maja, me dió medio día libre para que podía ir con Charlie a esperar a Dada al aeropuerto. Quedamos con Charlie que nos encontramos en la estación de trenes de Haydarpasa. Por tuvimos un motivo, para que nos viéramos después de cuatro meses, porque no tuvimos tiempo. Viajar el viernes en el tren...uno tiene que tener mucha suerte por sentarse si no tiene el asiento comprado... lo que yo no tuve así que estuve dos horas de pie. Charlie vive en la parte asiática de Estambul cerca de Haydarpasa. Después que dejé mis cosas en su casa fuimos al aeropuerto Ataturk. Dada tendría que llegar sobre las 8-9pm pero como casi todos los vuelos esa noche llegaron con retraso pasamos dos horas y pico en el aeropuerto. El aeropuerto Ataturk se encuentra en la parte europea de Estambul y está bastante lejos... así cuando llegamos a la casa de Charlie eran como 1-2 de la madrugada.
Sábado 13 de marzo
Después del desayuno fuimos al centro – a la parte europea de Estambul. Ay como me encanta viajar con el barco de la parte aziatica a la europea... sobre todo si hace buen tiempo... es super bonito estar afuera en el barco y os acompanan las gaviotas...ay espero que tb lo probaráis un día. Primero fuimos al GRAND BAZAAR (un mercado conocido en Estambul)... el que se data desde e lano 1461. Uno puede encontrar muchas cosas: como ej. alfombras, lamparas...frutas, chucherías u otros. Tb queríamos ir al mercado de los especies... cual es tb un lugar favorito de los turistas.Charlie era nuestro guía aunque el tampoco hace mucho turismo....Luego fuimos a HAGIA SOFIA...pero igual que la ultima vez llegamos tarde, porque cieran a las 5 pm. Fuimos a comer...a un restaurante, el cual es conocido por su comida „albondigas“ desde el ano 1920, el restaurante se llamaba „Tarihi Sultanahmet Kőfteçi“la gente esperaba fuera para poder comer allí. Charlie y Dada se fueron a la casa para echarse la siesta y me encontré con Karishma y Nacib y fuimos al Taxim, donde luego tb me tendría que encontrar con Ch y D, nos decidimos ir allí a pie y no me extrana que nos perdimos, igual que siempre en Estambul ha, ha, ha ya lo extranaba. En Taxim fuimos a nuestro bar favorito de rock y allí nos encontramos tb con Aykut (el amigo de Nacib). Ellos sobre las 9 se fueron a Gebze y yo me quedé en Estambul, era por primera vez que no me iba a la casa era un sentimiento raro pero al mismo tiempo super bueno. Cuando llegaron CH y D fuimos a un bar para tomar la cerveza, allí tocaba la guitarra un chico, allí conocimos otros extranjeros, los profesores de inglés en Estambul..unas personas super majas..Ay que noche tan maravillosa..Estambul por la noche es estupendo.
Domingo 14 de marzo
Después del desayuno que nos preparó Charlie fuimos a la estación de tren para comprarme el billete a Izmit... pero ya no los tenían. De allí fuimos a HAGIA SOFIA por fin... la entrada cuesta 20 liras turcas .... ay es super bonita merece la pena verla ...y nosotras tuvimos suerte porque tuvimos guía... porque Charlie es el profesor de historia así que más me podía pedir...mereció la pena esperar. HAGIA SOFIA... - fue construida en 6 anos ...y allí se cruzan dos culturas... la cristiana y la musulmana...aunque los musulmanes ocultaron muchos cuadros ... y ahora aun se sigue trabajando en quitar esa pintura...porque antes HS era una mezquita normal. - En en el ano 1934 el gobierno de Mustafa Kemal Ataturk firmo un decreto y el primero de febrero de 1935 se HAGIA SOFIA convertió en un museo mas visitado en toda la Turquía y tb el fuente para las investigaciones científicas.
EMINOMU – es conocido por muchos restaurantes que se allí encuentran ...donde uno puede probar los pezcados variados. Era allí donde fuimos a comer. Yamií hasta ahora sem e hace la boca agua cuando lo pienso. Comimos tapas y después pezcado... Para mi la aventura terminó después de la comida, porque tuve que regresar a Izmit La aventura para Dadka continuó toda la semana.