Veselý deň....

Piatok 19.2.2010

Po dvoch dňoch do práce bolo to také zvláštne a hlavne ísť do práce v piatok.
- pripadali mi ako večnosť tie dva dni doma bez apetítu a v posteli, takže som bola rada, že mám konečne silu ráno vstať do práce, síce zo zvláštným pocitom, že rutina pokračuje ale aj s nadšením, že konečne nebudem zatvorená doma.
- otvorila som okno...joj aký krásny deň svietila slniečko, až som mala chuť isť do školy pešo, ale už mi prezvonila Melike, čo znamená, že môj bus je tu.
- V autobuse do školy ma privítali usmievavé tváre mojich žiakov (Melisa, Ata Ege a Ayca), ktoré hovorili, kde si bola sme radi, že ťa opäť vidíme. Je to dobrý pocit vidieť na tvárach ľudí, že ťa radi vidia. Dokonca aj ujo šofér na mňa vyceril tie jeho zazltnuté zuby. Hneď je deň veselší a také niečo vám prinesie svetlo do rutinného dňa.
Pri vstupe do školy sa mi dokonca zazdalo, že Sema naša sekretárka sa na mňa usmiala, ale to sa mi asi fakt len zdalo:D
Arzu ma dokonca objala a hovorila mi so svojou slabou angličtinou "vitaj späť, som rada, že ťa opäť vidím". Je zvláštne koľko málo a predsa veľa hovorí táto fráza.
Bolo smiešne, čo dokáže vyvolať slovko "GUNAYDIN- Dobré ráno" v podaní slovenskej učiteľky angličtiny.
V jedálni bolo kopec ľudí a už len fráza "HELLO TEACHER" vyvolávala pocit áno nesníva sa mi to a opäť pracujem. Deti zo zdvihnutými rukami na mňa mávali Hello, Hello sa ozývalo z každej strany.
Dokonca aj profesorky mali úsmevy na tvárach, všetci sa ma pýtali "NASILSINIZ- Ako sa máš?" a ja som mohla s dobrým pocitom povedať "IYIM, TESEKKUR EDERIM -Dobre ďakujem".